Vladimír Karfík (1901 – 1996) bol český architekt, ktorý navrhol Baťov mrakodrap v Zlíne, známy ako Budova 21, s legendárnou kanceláriou riaditeľa vo výťahu. Predtým pracoval v ateliéroch Le Corbusiera v Paríži a Franka Lloyda Wrighta v USA. Po vojne sa presťahoval do Bratislavy, kde spoluzakladal fakultu architektúry na SVŠT a desaťročia vychovával slovenských architektov.

Kto bol Vladimír Karfík?

Vladimír Karfík sa narodil 26. októbra 1901 v slovinskej Idriji, kde jeho otec pôsobil ako lekár. Rodina sa v roku 1905 vrátila do Prahy a mladý Karfík tam v roku 1919 nastúpil na architektúru na Českom vysokom učení technickom.

Vladimír Karfík zomrel 6. júna 1996 v Brne. Americký inštitút architektov ho v roku 1985 prijal za čestného člena a po roku 1989 dostal zlatú medailu od prezidenta Václava Havla.

Čo sa naučil u Le Corbusiera a Wrighta?

Vladimír Karfík získal skúsenosti u dvoch najvplyvnejších architektov 20. storočia, ktorí pritom zastávali takmer opačné názory. V rokoch 1924 – 1926 pracoval v parížskej kancelárii Le Corbusiera a podieľal sa na Pláne Voisin, radikálnej vízii nového centra Paríža.

V roku 1927 odcestoval do USA, pracoval v chicagskej kancelárii Holabird & Root a v roku 1928 nastúpil k Frankovi Lloydovi Wrightovi. Od Le Corbusiera si odniesol racionalitu, rastrový skelet a urbanistické myslenie, Wright mu ukázal citlivosť k materiálu a prostrediu. V Chicagu sa v roku 1929 stretol s Janom Antonínom Baťom, ktorý mu ponúkol prácu v Zlíne.

Čím je výnimočný Baťov mrakodrap?

Baťov mrakodrap, oficiálne Budova 21, bol pri dokončení v decembri 1938 jednou z najvyšších budov v Európe s výškou takmer 78 m. Vladimír Karfík ho navrhol v rokoch 1937 – 1938 ako sídlo vedenia firmy. Železobetónový skelet stojí na typickom baťovskom module 6,15 × 6,15 m, polia medzi stĺpmi vypĺňa tehla a fasádu kryje keramický obklad.

Najznámejšou súčasťou budovy je pojazdná kancelária-výťah. Kabína s rozmermi 6 × 6 m mala klimatizáciu, telefón aj umývadlo s teplou a studenou vodou, takže riaditeľ Jan Antonín Baťa mohol so svojou kanceláriou zájsť na ktorékoľvek podlažie. Po rekonštrukcii v rokoch 2003 – 2004 v budove sídli Zlínsky kraj a finančný úrad, kanceláriu-výťah a vyhliadkovú terasu si však môžu pozrieť aj návštevníci.

• výška: približne 77,5 m, dĺžka okolo 80 m, šírka 20 m,
• konštrukcia: železobetónový skelet v module 6,15 × 6,15 m,
• unikát: kancelária riaditeľa umiestnená vo výťahovej kabíne.

Ktoré jeho stavby nájdete na Slovensku?

Vladimír Karfík zanechal na Slovensku viac ako tridsať realizácií, od baťovských predajní a kostolov až po vysokoškolské budovy. Prvé z nich vznikli hneď po jeho nástupe k Baťovi 3. mája 1930: Dom obuvi Baťa na Hurbanovom námestí v Bratislave a kostol Povýšenia Svätého Kríža v Petržalke, kde po prvýkrát použil baťovský modul pri sakrálnej stavbe.

V Partizánskom, ktoré Baťa založil v roku 1938 ako Baťovany, navrhol monumentálny kostol Božského Srdca Ježišovho na hlavnom námestí. Vo Svite sa podieľal na priemyselných a obytných stavbách podľa urbanistického plánu Františka Lýdie Gahuru. Po vojne v Bratislave vznikli podľa jeho projektov budova Chemickej fakulty, Vysokej školy ekonomickej a prístavba Univerzity Komenského.

Náš tip: Ak cestujete do Zlína, naplánujte si návštevu Budovy 21 tak, aby ste stihli jazdu v kancelárii-výťahu aj výhľad zo strešnej terasy.

Ako ovplyvnil slovenskú architektúru?

Vladimír Karfík ovplyvnil slovenskú architektúru najmä ako pedagóg. V roku 1946 prijal pozvanie Emila Belluša a ako jeden z piatich českých profesorov spoluzakladal fakultu architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V rokoch 1956 – 1958 bol dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT a na fakulte učil zhruba štvrťstoročie.

Študentov viedol k otvorenej diskusii a k chápaniu architektúry ako súhry funkcie, konštrukcie, ekonomiky a krásy. V 50. rokoch sa podieľal na vývoji prototypu panelovej stavby a systému BA, ktorý nesie skratku Bratislavy. Ak vás zaujíma iný pohľad na slovenskú architektúru, prečítajte si aj náš portrét architekta Dušana Jurkoviča, ktorý staval z dreva a ľudových tradícií.

Záver

Vladimír Karfík spojil skúsenosti z Paríža a Ameriky s baťovskou efektivitou a vytvoril stavby, ktoré dodnes patria k vrcholom funkcionalizmu. Slovensku zanechal kostoly, obchodný dom a vysokoškolské budovy, no predovšetkým generácie architektov, ktoré vyrástli na bratislavskej fakulte, ktorú pomáhal zakladať.

Najčastejšie otázky o Vladimírovi Karfíkovi

Zdroje: Zlínska architektúra – Vladimír Karfík, Brnenská architektúra – Vladimír Karfík, Archiweb – Baťov mrakodrap a pojazdná kancelária, Archiweb – Karfík a Baťov Zlín, Nadácia Tomáša Baťu, Register architektúry – Dom obuvi Baťa, Register architektúry – Kostol Povýšenia Svätého Kríža, Register architektúry – Svit, Zlínska architektúra – Kostol v Partizánskom, ALFA STU – Vladimír Karfík, Wikipedia