Dušan Jurkovič (1868 – 1947) bol slovenský architekt, ktorý ako prvý dokázal premeniť drevenú ľudovú architektúru na modernú, sebavedomú stavebnú reč. Pre svoje zrubové chaty, drevené kríže a vyrezávané detaily dostal prezývku „básnik dreva“. Jeho stavby nájdete na Slovensku, v Česku aj v Poľsku a viaceré z nich si môžete pozrieť dodnes.
Kto bol Dušan Jurkovič?
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke pri Myjave a zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave. Pochádzal z rodiny spätej so slovenským národným hnutím, študoval stavebníctvo vo Viedni a prax začínal u staviteľa Michala Urbánka vo Vsetíne. Práve na moravskom Valašsku si zamiloval ľudové stavby, ktoré neskôr pretavil do vlastného štýlu.
Od roku 1899 žil v Brne a pracoval ako samostatný architekt. Po vzniku Československa sa presťahoval do Bratislavy, kde pôsobil ako vládny komisár pre ochranu pamiatok na Slovensku. Za celoživotné dielo dostal titul národný umelec.
Prečo sú jeho stavby také výnimočné?
Jurkovičova architektúra je výnimočná tým, že spája tri svety: ľudové staviteľstvo, remeselnú prácu s drevom a európsku secesiu. Nekopíroval drevenice ako kulisu, ale z ich princípov vyskladal novú architektúru s modernou technikou vnútri. Typické prvky jeho stavieb sú:
- viditeľná drevená konštrukcia, zruby a hrazdené steny,
- strmé strechy, štíty a vyrezávané ozdobné detaily inšpirované Valašskom, Slovenskom a Lemkami,
- farebné maľby a ornamenty s ľudovými motívmi,
- dispozícia navrhnutá „zvnútra von“, takže fasáda prirodzene kopíruje pôdorys.
Jurkovičova vila v Brne ukazuje, aký bol technicky odvážny. Dom z rokov 1905 – 1906 má hrazdené steny s výplňou z trosky, piesku a hydraulického vápna, korkovú izoláciu, vlastný zdroj elektriny a už vtedy dve splachovacie toalety. Ľudová inšpirácia teda u neho nikdy neznamenala návrat do minulosti.
Ktoré Jurkovičove stavby si môžete pozrieť dodnes?
Jurkovičove stavby si dnes môžete pozrieť na Slovensku, na Morave aj v južnom Poľsku. Niektoré slúžia ako múzeum, iné ako turistické chaty alebo pietne miesta. Prehľad najznámejších:
| Stavba | Miesto | Rok | Čo uvidíte |
|---|---|---|---|
| Pustevne (Libušín, Maměnka) | Beskydy, Česko | 1897 – 1899 | Drevené horské chaty s maľbami; Libušín po požiari v roku 2014 obnovili a otvorili v roku 2020 |
| Kúpeľné stavby | Luhačovice, Česko | od 1901 | Janov dom, Vodoliečebný ústav a ďalšie stavby kúpeľného centra |
| Spolkový dom | Skalica | 1905 – 1906 | Secesná stavba s ľudovými motívmi v centre mesta |
| Jurkovičova vila | Brno-Žabovřesky, Česko | 1906 | Architektov vlastný dom, od roku 2011 sprístupnený s expozíciou o jeho diele |
| Vojnové cintoríny | Západná Halič (okolie Gorlíc), Poľsko | od 1915 | Drevené kríže, kaplnky a ohrady inšpirované lemkovskou tesárčinou |
| Mohyla M. R. Štefánika | Bradlo pri Brezovej pod Bradlom | 1924 – 1928 | Kamenná mohyla s obeliskami, národná kultúrna pamiatka |
Počas prvej svetovej vojny navrhol Jurkovič okolo 35 vojnových cintorínov v západnej Haliči. Často používal drevo a miestne tesárske tradície, preto tieto pietne miesta pôsobia skromne a zároveň dôstojne. Mohylu na Bradle slávnostne odhalili 23. septembra 1928.
Náš tip: Ak sa chystáte do Brna, naplánujte si návštevu Jurkovičovej vily spolu s vilou Tugendhat. Za jeden deň tak uvidíte dva úplne odlišné pohľady na moderné bývanie začiatku 20. storočia.
Čo si z Jurkoviča môžu vziať dnešní stavitelia?
Dnešní stavitelia si od Jurkoviča môžu vziať hlavne rešpekt k miestnemu materiálu a remeslu. Pracoval s miestnymi remeselníkmi a materiálmi a drevo nepoužíval len ako ozdobu, ale ako plnohodnotnú konštrukciu. Podobný prístup majú aj japonskí chrámoví tesári Miyadaiku, ktorí stavajú storočia podľa rovnakých princípov.
- Navrhujte stavbu podľa toho, ako sa v nej bude žiť, nie podľa fasády.
- Siahnite po materiáloch z regiónu a spolupracujte s miestnymi remeselníkmi.
- Tradíciu kombinujte s modernou technikou – Jurkovič mal v roku 1906 doma elektrinu aj tečúcu vodu.
Jurkovič navrhoval aj prefabrikované drevené domy, ktoré sa však nerealizovali. Myšlienka rýchlej montovanej drevostavby, ktorá dnes zažíva renesanciu, ho teda zaujímala už pred viac ako sto rokmi.
Záver
Dušan Jurkovič dokázal, že ľudová architektúra nie je folklór do skanzenu, ale živý zdroj inšpirácie. Jeho drevené chaty, vily aj pietne miesta stoja dodnes a stále majú čo povedať architektom aj stavebníkom. Ak hľadáte dôkaz, že drevo patrí aj do modernej architektúry, začnite výletom za jeho stavbami.
Najčastejšie otázky o Dušanovi Jurkovičovi
Dušan Jurkovič zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave. Podľa dostupných zdrojov je pochovaný v Brezovej pod Bradlom, neďaleko Mohyly M. R. Štefánika, ktorú navrhol.
Jurkovičova vila stojí v Brne v mestskej časti Žabovřesky. Architekt si ju postavil v roku 1906 ako vlastný rodinný dom, dnes ju spravuje Moravská galéria v Brne a od roku 2011 je prístupná verejnosti.
Na Slovensku navrhol najmä Mohylu M. R. Štefánika na Bradle, Spolkový dom v Skalici a hrob Jozefa Miloslava Hurbana. Je tiež autorom staníc lanovky na Lomnický štít a priemyselných stavieb pre Západoslovenské elektrárne.
Prezývku „básnik dreva“ získal najmä vďaka drevenému areálu Pustevne v Beskydách. Drevo v jeho rukách nebolo len stavebným materiálom, ale nosičom ľudovej kultúry a secesnej ornamentiky.
Počas prvej svetovej vojny navrhol Jurkovič okolo 35 vojnových cintorínov v západnej Haliči, na území dnešného Poľska. Mnohé z nich sú inšpirované lemkovským ľudovým umením a tesárstvom.
Zdroje: Wikipedia – Dušan Jurkovič, Wikipedia – Mohyla M. R. Štefánika, Brněnská architektura (BAM), NBS – pamätná minca k 150. výročiu, Archiweb – básník dřeva, Archiweb – obnovený Libušín, ESTAV.cz – Jurkovičova vila, Visit Małopolska – tvorcovia cintorínov
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.