Máloktorá budova na Slovensku vyvolala toľko diskusií, emócií a polemík ako nové sídlo Slovenského národného divadla. Jeho architektonický návrh vznikol už v 80. rokoch, no budova sa otvorila až v roku 2007. Za jej vznikom stoja dvaja muži, ktorí významne ovplyvnili modernú slovenskú architektúru, Martin Kusý a Pavol Paňák.

Dnes ich tvorba rešpektujú odborníci doma aj v zahraničí. No napriek tomu sa o nich na Slovensku vie pomerne málo. Architekti, ktorí navrhli budovu hodnú národného kultúrneho symbolu, ostávajú v tieni vlastného diela.

Martin Kusý a Pavol Paňák: Dvojica, ktorá tvorila v dialógu

Martin Kusý (*1948) a Pavol Paňák (*1948) sa zaraďujú medzi najvýraznejšie architektonické osobnosti modernej éry na Slovensku. Ich profesijná spolupráca sa začala v osemdesiatych rokoch, keď spoločne uspeli v architektonickej súťaži na nové SND. Odvtedy sa stali stabilným tandémom, ktorého tvorba bola založená na dialógu, rovnováhe a dôraze na nadčasovosť.

Kusý pochádzal z významnej architektonickej rodiny. Jeho otec bol taktiež architektom a navyše aj významným profesorom na vysokej škole a odborným publicistom. Paňák prinášal do spolupráce technickú precíznosť, inovácie a minimalistický cit. Spolu dokázali vytvoriť diela, ktoré sú premyslené do posledného detailu, a napriek strohosti majú silný emocionálny účinok.

Nová budova SND: Kultúrna ikona alebo betónový kompromis?

Budova Slovenského národného divadla, ktorá dnes stojí pri bratislavskom nábreží Dunaja, bola navrhnutá v roku 1985. Kusý s Paňákom uspeli v náročnej verejnej súťaži v roku 1980, kde porotu zaujali konceptom, ktorý spájal monumentálnosť s eleganciou a rešpektoval funkčné nároky moderného divadla.

Ich návrh rátal s viacerými scénami, kvalitným zázemím, dôrazom na akustiku a dôsledným rozdelením prevádzok. Výstavba sa však kvôli politickým a ekonomickým zmenám viackrát prerušila a trvala takmer 20 rokov.

Keď sa divadlo v roku 2007 konečne otvorilo, verejnosť sa rozdelila na dva tábory. Prvý ho označoval za chladné a nedotiahnuté, druhý za veľkolepé a moderné. Celkovo však ide o výnimočne funkčnú budovu, ktorá s dôrazom na proporcie a interiér vytvára dôstojný priestor pre národnú kultúru.

Iné významné realizácie

Ich ďalšie spoločné projekty patria medzi to najlepšie, čo slovenská architektúra posledných dekád priniesla:

• Národná banka Slovenska – jedna z najvýznamnejších moderných výškových budov v Bratislave. Projekt je technicky precízny, výtvarne vyvážený a urbanisticky citlivý.
• Administratívna budova Úradu vlády SR – ukážka kvalitnej kombinácie starého a nového.
• Knižnica Slovenskej národnej galérie – rešpekt k pôvodnému priestoru, funkčná nadstavba.
• Súkromné i verejné administratívne objekty, ktoré vždy kladú dôraz na praktickosť a čistú formu..

Prečo sa o nich tak málo hovorí?

Kým v zahraničí by sa autori takejto stavby považovali za národné ikony, na Slovensku sa Kusý a Paňák ocitli v tieni mediálne známejších stavieb alebo developerov. Ich diela nie vždy vyvolávali škandály, boli skôr tiché, premyslené a odborné, čo sa nie vždy predáva. 

Napriek tomu dnes odborníci upozorňujú na ich obrovský význam pre formovanie kvalitnej architektúry po roku 1989. Ich diela sa vyučujú na školách architektúry, objavujú sa v zahraničných publikáciách a sú stále vzorom pre mladú generáciu, a nie nadarmo sa považujú za najlepších slovenských architektov histórie.

Spoločne s Petrom Bauerom a Eduardom Šutekom založili v roku 1990 spoločný ateliér, no v súčasnosti vytvárajú návrhy skôr vo dvojici. Ich spoločná tvorba zanechala stopu, ktorá presahuje stavby samotné, pretože ide o etiku architektúry, ktorá si ctí verejný priestor, rešpektuje prostredie a nikdy neuprednostňuje formu pred obsahom.