Sepp Holzer je rakúsky farmár a propagátor permakultúry, ktorý preslávil koncept „jedlého lesa“ a pestovanie plodín v extrémnych horských podmienkach bez chemických hnojív a postrekov. Jeho metódy, ako vyvýšené záhony z dreva (Hügelkultur) či tvorba mikroklímy pomocou vodných plôch, sú použiteľné aj v slovenských klimatických podmienkach.

Pre slovenského čitateľa je jeho filozofia mimoriadne relevantná. Klimatické podmienky Rakúska sú tým našim veľmi blízke, keďže ide o podobnú nadmorskú výšku, mrazy, suché obdobia aj prudké dažde. To znamená, že to, čo dokázal Sepp Holzer vo svojom horskom hospodárstve, môže fungovať aj u nás.

V tomto článku sa pozrieme na to, kto je Sepp Holzer, prečo ho nazývajú agrárnym rebelom, čo je to „jedlý les“, ako funguje metóda Hügelkultur a čo by ste si z jeho prístupu mohli vziať do vlastnej záhrady.

Kto je Sepp Holzer a prečo ho volajú agrárny rebel?

Sepp Holzer je rakúsky farmár a permakultúrny priekopník, ktorý hospodári v Alpách v nadmorskej výške okolo 1100 až 1500 metrov. To, čo iní považovali za nemožné, on považoval za výzvu.

Už ako mladý začal experimentovať s pestovaním ovocia, zeleniny a stromov v podmienkach, kde bežné poľnohospodárske postupy zlyhávali. Odmietal používať chemické postreky, umelé hnojivá a konvenčné postupy.

Za svoje netradičné metódy bol dokonca viackrát pokutovaný úradmi. Dnes je však jeho farma vzorom pre permakultúrne projekty po celom svete.

Jedlý les alebo keď záhrada funguje ako prírodný ekosystém

Jedným z konceptov, ktoré Sepp Holzer preslávil, je tzv. jedlý les. Nejde o klasický ovocný sad ani o zeleninový záhon, ale o systém, ktorý napodobňuje prirodzený lesný ekosystém, avšak namiesto divokých rastlín obsahuje jedlé druhy.

Ako funguje jedlý les?

Jedlý les je viacvrstvový systém, ktorý vo svojom vnútri ukrýva:

• vysoké stromy (orechy, jablone, gaštany),
• nižšie ovocné stromy,
• kríky (ríbezle, egreše),
• byliny,
• pôdopokryvné rastliny,
• popínavé druhy.

Každá vrstva má svoju funkciu. Stromy vytvárajú tieň, znižujú výpar vody a chránia pôdu. Kríky a byliny lákajú opeľovače. Pôda je neustále pokrytá vegetáciou. Výsledkom je stabilný systém, ktorý nepotrebuje intenzívne zásahy.

Ako pestovať marhule v 1 000 metroch nad morom?

Znie to ako sci-fi, no Sepp Holzer pestuje marhule, broskyne či vinič vo výškach, kde by väčšina záhradkárov očakávala len smrek a zemiaky. Ako je to možné?

Mikroklíma je silnejšia než tabuľky

Holzer nepozerá na všeobecné odporúčania pre pestovateľské zóny. Namiesto toho pracuje s mikroklímou. Využíva:

• južné svahy,
• kamenné terasy akumulujúce teplo,
• vodné plochy, ktoré stabilizujú teplotu,
• vetrolamy zo stromov.

Teplo sa počas dňa akumuluje a v noci sa postupne uvoľňuje. Stromy tak netrpia prudkými výkyvmi.

Praktický tip pre Slovensko

Ak bývate vo vyššej nadmorskej výške:

• vysádzajte ovocné stromy na južnú alebo juhozápadnú stranu,
• kombinujte ich s kamennými múrikmi,
• vyhnite sa mrazovým kotlinám,
• pracujte s terénom namiesto jeho vyrovnávania.

Hügelkultur: Vyvýšené záhony z kmeňov stromov

Jednou z najznámejších metód, ktoré Sepp Holzer používa, je Hügelkultur, teda pestovanie na vyvýšených záhonoch z dreva.

Ako to funguje?

Základ tvoria hrubé kmene a konáre, vrstva menších vetiev, organický materiál a zemina na povrchu. Drevo sa postupne rozkladá a funguje ako špongia. Zadržiava vodu a postupne uvoľňuje živiny.

Výhody tejto metódy:

• menej zalievania,
• vyššia úrodnosť pôdy,
• lepšia drenáž,
• vyššia teplota pôdy na jar.

Pre koho je metóda Hügelkultur vhodná?

Pre každého, kto:

• má ťažkú alebo chudobnú pôdu,
• chce znížiť potrebu polievania,
• má k dispozícii drevný odpad.

Voda ako nástroj: Prečo sú jazierka kľúčom k stabilnej záhrade

Sepp Holzer je známy aj tým, že na svojom pozemku vytvoril množstvo vodných plôch. Nie kvôli estetike, ale kvôli mikroklíme. Voda totiž akumuluje teplo, zvyšuje vlhkosť vzduchu, zmierňuje extrémy a podporuje biodiverzitu. Vďaka tomu aj malé jazierko dokáže ovplyvniť teplotu v okolí o niekoľko stupňov.

Na to, aby vám aj táto metóda fungovala, nemusíte budovať veľké jazero. Postačí vám aj menšie jazierko, prípadne dažďová retenčná nádrž alebo systém zachytávania dažďovej vody.

Čo by si Sepp Holzer myslel o vašej dnešnej záhrade?

To je otázka, ktorú si môžete položiť sami. Je vaša záhrada plná monokultúr, odkrytá bez stromov, závislá na chemických postrekoch alebo pravidelne hlboko prekopávaná?

Holzer by pravdepodobne povedal, že pôda by mala byť čo najmenej rušená. Že príroda vie lepšie, ako má fungovať rovnováha. Jeho prístup stojí na dôvere v prírodné procesy s menej zásahmi a väčším pozorovaním.

Prečo nepoužíva žiadne hnojivá ani postreky a aj napriek tomu má úrodu?

Sepp Holzer sa spolieha na diverzitu rastlín, prirodzených predátorov škodcov, zdravú pôdnu mikroflóru a vrstvenie vegetácie.

Monokultúra je totiž náchylná na choroby, a preto je zmiešaný systém oveľa odolnejší. Keď máte v záhrade rôzne druhy rastlín, škodcovia sa nešíria tak rýchlo. Príroda si vytvára vlastnú rovnováhu.

Ako začať aplikovať princípy Seppa Holzera doma?

Nemusíte meniť celú záhradu naraz, začnite postupne:

1. Vysaďte rôznorodé druhy namiesto jednej plodiny.
2. Skúste vyvýšený záhon z dreva.
3. Pridajte malý vodný prvok.
4. Obmedzte rýľovanie.
5. Sledujte a zapisujte si výsledky.

Sepp Holzer ukazuje, že aj v náročných klimatických podmienkach možno pestovať ovocie a zeleninu bez chemických zásahov. Jeho princípy, ako jedlý les, vyvýšené záhony z dreva, práca s mikroklímou a biodiverzitou, sú použiteľné aj v slovenských podmienkach.Namiesto boja s prírodou navrhuje spoluprácu. Postupné zavádzanie týchto princípov môže viesť k stabilnejšej, úrodnejšej a udržateľnejšej záhrade, kde prirodzené procesy, ako kompostovanie, zohrávajú kľúčovú úlohu v kolobehu živín.