Balkónové rastliny treba vyberať hlavne podľa orientácie balkóna. Na horúci južný balkón sa hodia surfínie, pelargónie, levanduľa či portulaka, ktoré znesú aj 40 °C. Na severný tienistý balkón patria fuksie, begónie, funkie a paprade. Popínavé rastliny ako pavinič alebo chmeľ vytvoria prirodzené tienenie balkóna a znížia teplotu pri stene aj o niekoľko stupňov. Otužilé dreviny ako krušpán či ihličnany prežijú v črepníku aj zimu.

Najprv si zistite, aký balkón vlastne máte

Skôr než nakúpite prvé rastliny, venujte jeden deň pozorovaniu svojho balkóna. Všímajte si, koľko hodín priameho slnka naň dopadá. Južný a západný balkón dostáva 6 a viac hodín slnka denne, zatiaľ čo severný balkón má často menej ako 2 hodiny priameho svetla.

Balkónové rastliny na horúci južný balkón

Južný balkón v lete pripomína saunu, kde sa betón rozpáli aj na 50 °C. Potrebujete preto sucho a teplomilné druhy, ktoré takéto teploty zvládnu:

• surfínie a petúnie – kvitnú nepretržite od mája do októbra,
• pelargónie (muškáty) – klasika, ktorá odpustí aj zabudnuté polievanie,
• portulaka a gazánia – sukulentné kvety milujúce horúčavu,
• levanduľa a rozmarín – voňajú, kvitnú a lákajú včely,
• olivovník a oleander – stredomorské dreviny pre pocit dovolenky.

Na juhu počítajte s polievaním každý deň, v horúčavách aj dvakrát. Polievajte ráno do 8:00 alebo večer po 19:00, nikdy na pravé poludnie.

Rastliny na severný balkón

Mnohí ľudia severný balkón vopred odpíšu, čo je veľká škoda. Tienisté miesto má totiž jednu obrovskú výhodu, rastliny tu potrebujú menej vody a kvety vydržia krajšie dlhšie.

Do tieňa siahnite po druhoch, ktoré priame slnko priam neznášajú:

• fuksie – kráľovné severných balkónov s previsnutými kvetmi,
• begónie hľuznaté – kvitnú bohato aj pri 2 hodinách svetla,
• netýkavky – vytvoria farebné vankúše bez veľkej starostlivosti,
• funkie (hosty) a paprade – dodajú balkónu ten pravý džungľový vzhľad,
• brečtan – nenáročný zelený základ, ktorý prežije takmer všetko.

Na severe polievajte opatrne, pokojne len 2 až 3-krát týždenne. V tieni sa voda odparuje pomaly a premokrený substrát spôsobuje hnilobu koreňov.

Popínavé rastliny ako prírodná klimatizácia

Teraz sa dostávame k triku, ktorý ocení každý, kto býva v prehriatom byte. Popínavé rastliny na treláži či lankách fungujú ako živá tieniaca stena. Listy pohlcujú slnečné žiarenie a vyparovaním vody aktívne ochladzujú okolitý vzduch.

Stena za zelenou clonou sa nerozpáli tak ako holý betón. Rozdiel povrchovej teploty býva pokojne aj 10 °C. Vzduch prúdiaci cez lístie do bytu je citeľne chladnejší. Takéto tienenie balkóna vám v lete ušetrí za klimatizáciu a v zime opadavé druhy pustia slnko dnu.

Ktoré popínavky rastú najrýchlejšie?

Ak chcete zelenú clonu už prvé leto, staviate na jednoročné druhy. Povojník či fazuľa šarlátová vyrastú za sezónu 3 až 4 metre. Z trvácich druhov je najspoľahlivejší pavinič, chmeľ a plamienok. Stačí im treláž, napnuté lanká alebo pletivo ukotvené do zábradlia.

Pri montáži opory myslite na vietor, ktorý sa do zelenej steny opiera. Na balkónoch vo vyšších poschodiach oporu vždy poriadne ukotvite.

Črepníkové dreviny, ktoré prežijú zimu na balkóne

Džungľa z rastlín nemusí v novembri skončiť v kontajneri. Otužilé dreviny ako krušpán, tuja, borievka či vres zvládnu v črepníku aj mráz. Koreňom v kvetináči však treba v zime pomôcť, lebo nemajú ochranu pôdy. Držte sa týchto zásad a dreviny prežijú aj -15 °C:

1. Vyberajte mrazuvzdorné kvetináče s priemerom aspoň 30 až 40 cm.
2. Črepník obaľte jutou alebo bublinkovou fóliou a podložte polystyrénom.
3. Kvetináč presuňte k stene domu, kde je o pár stupňov teplejšie.
4. Polievajte striedmo počas dní bez mrazu, suchý koreň vymrzne rýchlejšie.

Stredomorské druhy ako olivovník či oleander mráz nezvládnu. Tie prezimujte v svetlej miestnosti pri teplote 5 až 10 °C.

Jedlá džungľa: bylinky a zelenina v kvetináčoch

Balkónové rastliny nemusia byť len na okrasu. Bylinky a drobná zelenina sa v nádobách pestujú prekvapivo ľahko. Na slnečnú stranu patrí bazalka, tymian, oregano a kríčkové rajčiny. Do polotieňa sa hodí pažítka, petržlenová vňať, mäta či šalát.

Kríčkovým rajčinám stačí nádoba s objemom 10 až 15 litrov, pričom jahody zase krásne previsnú zo závesných kvetináčov a plodia od júna. Bylinky navyše voňajú a mnohé z nich odpudzujú komáre a mäta s levanduľou pri posedení fungujú ako prirodzená ochrana pred bodavým hmyzom.

5 najčastejších chýb, ktoré balkónové rastliny zabijú

Väčšina balkónových sklamaní má rovnakých pár príčin, ktorým sa dá ľahko vyhnúť:

1. Malé kvetináče – nádoba pod 5 litrov v lete vyschne za pár hodín.
2. Chýbajúca drenáž – bez odtokových otvorov korene zahnívajú už po týždni.
3. Polievanie na poludnie – kvapky na listoch fungujú ako lupy a spália ich.
4. Zlý výber podľa svetla – slnkomilka v tieni živorí a tieňomilka na juhu zhorí.
5. Žiadne hnojenie – substrát v kvetináči sa vyčerpá už za 4 až 6 týždňov.

Ak sa vyhnete týmto piatim prešľapom, máte väčšinu úspechu istú. Balkónové rastliny totiž nepotrebujú talent, ale pravidelnosť a trochu pozornosti.

Malé tipy, veľký rozdiel

Do všetkých nádob dajte na dno 3 až 5 cm drenáže z keramzitu. Používajte kvalitný substrát pre balkónové rastliny a od mája prihnojujte každé 2 týždne. Väčšie kvetináče vysychajú pomalšie, preto radšej jeden veľký než päť malých. V horúčavách pomôže mulč z kôry, ktorý udrží vlahu o polovicu dlhšie.

Ťahavé rastliny na balkón ako pavinič alebo chmeľ vytvoria živé tienenie, ktoré ochladí byt bez klimatizácie. Otužilé dreviny v obalených kvetináčoch zvládnu aj mrazivú zimu vonku. Pridajte drenáž, väčšie nádoby a rozumné polievanie a džungľa je na svete. Susedov balkón už čoskoro nebude ten, na ktorý sa pozerá celá ulica.