Sadenie na jeseň je pre mnohé rastliny výhodnejšie než jarná výsadba, pretože teplá pôda podporí ich zakorenenie. Do záhonu patria cibuľoviny, cesnak, špenát, hlávkový šalát a jahody. Optimálny termín je september až november, ideálne 4 až 6 týždňov pred silnými mrazmi. Vo vykurovanom skleníku sa darí napríklad špenátu, rukole a poľníčku, na balkóne bylinkám a tulipánom v kvetináčoch.

Prečo je sadenie na jeseň často lepšie ako na jar?

Zem si aj v októbri drží 10 až 15 °C, čo koreňom stačí na rast. Nadzemná časť rastliny už pritom spomaľuje a nepotrebuje toľko energie, a preto všetku silu venuje do koreňov. Na jar potom vyštartuje o niekoľko týždňov skôr než tá čerstvo zasadená.

K tomu sa pridáva ešte jeden praktický bonus. Jesenné dažde vám ušetria polievanie a pôda má prirodzene viac vlahy.

Čo sa dá sadiť na jeseň do záhonu?

Vonkajšia výsadba má na jeseň najviac možností. Jednou z nich sú jarné kvety, ktoré musíte zasadiť na jeseň, inak nebudú kvitnúť vôbec. Potrebujú totiž obdobie chladu, takzvanú jarovizáciu.

• tulipány – sadia sa od polovice októbra do polovice novembra,
• narcisy – ideálne už v septembri, potrebujú dlhší čas na zakorenenie,
• krokusy a snežienky – september až október,
• hyacinty a modrice – október,
• cesnak okrasný (allium) – september až október.

Pravidlo hĺbky je jednoduché a funguje vždy. Cibuľu zasaďte do hĺbky, ktorá zodpovedá jej trojnásobnej výške, malý krokus ide 5 cm hlboko a veľký tulipán zhruba 15 cm.

Ktorú zeleninu stihnete ešte na jeseň?

Zelenina má na jeseň prekvapivo široké možnosti. Niektoré druhy dokonca prezimujú priamo v pôde.

• cesnak ozimný – október až začiatok novembra, hĺbka 5 až 7 cm,
• cibuľa ozimná (sadzačka) – september až október,
• špenát a poľníček – september, zber ešte na jeseň aj skoro na jar,
• hlávkový šalát zimný – september,
• zimná mrkva a petržlen – november, do zamrznutej pôdy nasucho.

Čo sa oplatí sadiť do skleníka?

Skleník posúva možnosti výsadby zhruba o 4 až 6 týždňov, pretože aj nevykurovaný totiž udrží teplotu o 3 až 5 °C vyššiu než vonku. Najlepšie sa v ňom na jeseň darí listovej zelenine:

• rukola a baby špenát – rýchly rast, zber už za 4 až 6 týždňov,
• poľníček – znesie aj -10 °C, ideálny na zimný zber,
• reďkovka – september, zber ešte pred silnými mrazmi,
• pak choi a ázijské listové zeleniny – rastú aj pri nízkych teplotách,
• bylinky ako pažítka – prezimujú a na jar rýchlo obrazia.

Dá sa niečo zasadiť aj na balkóne?

Balkón má oproti záhonu jednu nevýhodu, teda premrznutie koreňov v kvetináči. Na jeseň však na balkóne môžete zasadiť:

• tulipány a narcisy – v nádobách kvitnú rovnako pekne ako v záhone,
• vres a vresovec – kvitnú až do prvých mrazov,
• okrasná kapusta – vydrží aj -10 °C a farbí sa až v chlade,
• bylinky ako tymian a šalvia – prezimujú v chránenej polohe,
• poľníček a rukola v truhlíku – zber ešte v novembri.

Kvetináč použite väčší, ideálne s priemerom aspoň 30 cm. Menšie nádoby premrznú príliš rýchlo a korene to nemusia prežiť. Nádoby prisuňte k stene domu a obaľte jutou alebo bublinkovou fóliou, čo môže urobiť rozdiel až 5 °C.

Dokedy je možné sadenie na jeseň?

Na Slovensku prichádzajú prvé silné mrazy zvyčajne v druhej polovici novembra. Práve preto môžete v nížinách sadiť pokojne do polovice novembra, pričom v horských oblastiach nad 600 metrov končite radšej koncom októbra.

Sledujte aj teplotu pôdy, ktorá by nemala klesnúť pod 8 °C. Pri nižších hodnotách sa už korene prakticky netvoria.

Ako sa vyhnúť najčastejším chybám?

Sadenie na jeseň so sebou prináša niekoľko rovnakých prešľapov:

1. Prihnojovanie dusíkom – podporí rast listov, ktoré potom vymrznú, siahnite po fosfore a draslíku.
2. Príliš plytké sadenie cibuliek – vytlačí ich mráz von, dodržte trojnásobok výšky.
3. Zabudnuté zalievanie – aj v októbri treba po výsadbe poriadne zaliať.
4. Sadenie do premočenej pôdy – mokrá záhrada môže zapríčiniť zhnitie koreňov.
5. Chýbajúci mulč – najčastejšia príčina zlyhania jesennej výsadby.