Záhradkárske oblasti na Slovensku sú čoraz populárnejším miestom nielen na sezónne pestovanie plodín, ale aj na oddych mimo mestského ruchu. V súvislosti s rastúcim záujmom o záhradkárčenie sa však čoraz častejšie vynára otázka, ktoré stavby môžete na záhradke postaviť bez potreby stavebného povolenia alebo ohlásenia. Legislatíva na Slovensku definuje tieto pravidlá pomerne presne, no nie vždy sú jednotlivé možnosti stavby bez povolenia záhradkárom úplne jasné.

Stavby bez povolenia podľa zákona

Pravidlá pre výstavbu určuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý v platnom znení upravuje podmienky výstavby na území Slovenska. Podľa tohto zákona existuje kategória tzv. drobných stavieb, na základe ktorých možno vybudovať jednotlivé stavby bez stavebného povolenia.

Medzi typické príklady drobných stavieb zaraďujeme napríklad jednoduché altánky, prístrešky, záhradné domčeky na náradie, kôlne či skleníky. Podmienkou však je, že ide o stavby so zastavanou plochou maximálne v rozsahu 25 m².

Okrem toho majú len jedno podlažie a na druhej strane nemajú podzemné časti, napojenie na inžinierske siete a ani neslúžia na trvalé bývanie. Takéto stavby možno na vlastnom pozemku postaviť bez toho, aby záhradkár kontaktoval stavebný úrad.

Má však stavba väčšie rozmery, prípadne napojenie na siete, alebo slúži na rekreačné účely, ktoré už presahujú bežné záhradkárske využitie? V tom prípade ju potrebujete minimálne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý môže v niektorých prípadoch od vás vyžadovať aj plnohodnotné stavebné povolenie.

Oplotenie, studne a iné stavby bez povolenia

Okrem samotných drobných stavieb sa záhradkári často pýtajú, ako je to napríklad s výstavbou oplotenia. Podľa aktuálne platného stavebného zákona môžete oplotenie do výšky 2 metrov postaviť bez ohlásenia za dodržania určitých opatrení vyplývajúcich práve z tohto zákona.

Podobne, ak záhradkár chce vybudovať studňu, ktorá slúži len na sezónne účely a nepresahuje určitý objem odberu, môže si ju za istých okolností zrealizovať len na základe ohlásenia. Pri väčších studniach alebo pri budovaní v chránených oblastiach však môžete potrebovať vodoprávne povolenie od príslušného úradu.

Vlastníctvo pozemku je kľúčové

Veľmi dôležitým faktorom je aj vlastnícke právo k danému pozemku. Mnohé záhradkárske oblasti fungujú na princípe prenájmu alebo dlhodobého užívania pôdy. Práve preto, ak teda záhradkár nie je majiteľom pozemku, akákoľvek výstavba si vyžaduje písomný súhlas vlastníka. Bez neho sa stavba bude považovať za čiernu a v prípade kontroly môžu úrady nariadiť jej odstránenie na náklady vlastníka.

Praktické rady pre záhradkárov: Ako sa vyhnúť právnym problémom

Aby sa záhradkár vyhol zbytočným komplikáciám a sankciám, oplatí sa dodržať niekoľko osvedčených zásad:

• Zistite si presný právny status pozemku – kto je vlastník, aký je nájom a územné určenie.
• Preverte si územný plán obce – nie všetky záhradkárske pozemky totiž umožňujú výstavbu.
• Konzultujte so stavebným úradom – ak si nie ste istí, úrad vám poskytne relevantné informácie, čo môže byť aj následný spôsob, ako urýchliť stavebné povolenie.
• Nepodceňujte súhlas spoluvlastníkov alebo susedov – aj ten sa môže v niektorých prípadoch vyžadovať.
• Nevytvárajte stavby načierno – čierne stavby sú rizikové a v krajnom prípade hrozí ich odstránenie.

Zodpovedný prístup k výstavbe v záhradkárskej osade je základom dlhodobej spokojnosti, dobrých vzťahov so susedmi aj obcou a zároveň minimalizuje riziko konfliktov s úradmi. Aj malá chatka alebo altánok môžu byť legálne, pričom stačí len rešpektovať znenie zákona.