Netradičná zelenina a ovocie sú často odolnejšie a menej náročné než bežné druhy. Medzi najlepšie pre začiatočníkov patrí topinambur s výnosom 2 až 4 kg z metra štvorcového, mrlík ako náhrada špenátu a pastinák, ktorý po mraze zosladne. Z ovocia sa oplatí muchovník s úrodou v júni, drieň bohatý na vitamín C a mini kiwi znášajúce mráz do -30 °C.

Prečo vôbec pestovať menej známe druhy?

Zabudnuté druhy majú oproti tým bežným niekoľko praktických výhod:

• odolnosť voči chorobám – väčšina neprešla intenzívnym šľachtením, drží si prirodzenú imunitu,
• menšia náročnosť – nepotrebujú postreky, skleník ani každodenné polievanie,
• rozšírená sezóna – niektoré druhy zbierate v čase, keď je záhon inak prázdny,
• v obchode ich nekúpite – alebo len za vysokú cenu v špecializovaných predajniach,
• výživová hodnota – často obsahujú viac vitamínov než ich vyšľachtení príbuzní.

K tomu sa pridáva ešte jeden argument. Rozmanitejšia záhrada je odolnejšia voči škodcom aj výkyvom počasia.

Ktorá netradičná zelenina je najvhodnejšia pre začiatočníkov?

Topinambur: zemiak, ktorý sa pestuje sám

Topinambur pochádza zo Severnej Ameriky a je príbuzným slnečnice. Dorastá do výšky 2 až 3 metrov a na jeseň kvitne žltými kvetmi. 

Ide o expanzívnu zeleninu a z každej zabudnutej hľuzy vyrastie nová rastlina. Vysaďte ho preto do ohraničeného záhona alebo za koreňovú bariéru v marci až apríli do hĺbky 10 až 15 cm. Rozostup nechajte 40 cm, medzi riadkami 70 cm. Zber prebieha od októbra a hľuzy vydržia v pôde celú zimu.

Výnos býva 2 až 4 kg z jedného metra štvorcového. V kuchyni chutí orieškovo a mierne sladko. Hodí sa na pyré, polievku, chipsy aj nastrúhaný do šalátu.

Mrlík: špenát, ktorý netreba siať každý rok

Mrlík všedobrý sa kedysi volal aj „večný špenát“. Ide o trvalku, ktorá vydrží na jednom mieste 5 až 10 rokov. Vysievate ju na jar do rozostupu 40 cm a listy zbierate od apríla až do októbra, teda oveľa dlhšie než pri špenáte

V kuchyni skvele funguje do polievok, quiche aj ako plnka do buchiet. Mladé listy sú jemnejšie, staršie radšej krátko poduste.

Pastinák: sladká koreňovka na zimný zber

Pastinák siaty vyzerá ako biela mrkva, ale chutí úplne inak. Má sladkastú, mierne oriešková chuť s vôňou petržlenu a vysieva sa priamo do pôdy v marci až apríli. Klíčenie trvá 2 až 3 týždne a zberá sa od októbra, pričom ho pokojne nechajte v zemi aj cez zimu.

Práve zima a mráz sú jeho tajomstvom. Škrob sa v koreni totiž mení na cukor, takže po prvom mraze výrazne zosladne. Vynikajúci je pečený v rúre, v polievke aj ako pyré s maslom.

Čerešňa zemná: sladké plody v papierovom obale

Čerešňa zemná, teda machovka, patrí medzi jednoročné rastliny. Plody dozrievajú v papierových obaloch a chutia ako zmes ananásu a marhule. Predpestujte si ju v marci na okne a vysaďte v máji po posledných mrazoch.

Rastlina dorastá do 60 až 80 cm a plodí od augusta do prvých mrazov. Z jednej rastliny nazbierate 1 až 2 kg plodov, ktoré spadnú samé na zem. Môžete ich použiť do džemov, na koláče alebo len tak surové.

Aké menej známe ovocie sa oplatí vysadiť?

Muchovník: úroda skôr než čerešne

Muchovník olšolistý je ker vysoký 2 až 4 metre. Jeho plody pripomínajú čučoriedky, ale chutia sladšie s jemným tónom marcipánu. Navyše obsahujú vysoký podiel antokyánov, teda rovnakých látok ako čučoriedky.

Zber prichádza už koncom júna, teda v čase, keď iné ovocie ešte nie je. Ker znáša mráz do -40 °C a nepotrebuje takmer žiadnu starostlivosť. Vysádzajte na jeseň alebo skoro na jar do rozostupu 2 metre.

Drieň: rekordér v obsahu vitamínu C

Drieň obyčajný kvitne už vo februári a marci, čím okrem vás poteší najmä včely. Červené podlhovasté plody dozrievajú v septembri, pričom surové sú trpké, preto ich radšej spracujte do lekváru, sirupu alebo kompótu.

Jeho obsah vitamínu C je približne dvojnásobný oproti citrónu. Ker dorastá do 4 až 6 metrov a dožíva sa aj 150 rokov. Vysaďte radšej dve rastliny kvôli lepšiemu opeleniu.

Mini kiwi: kiwi bez chlpov priamo z pergoly

Aktinídia ostrolistá, známa ako mini kiwi, je popínavá rastlina, ktorej plody sú veľké ako egreš, hladké a jedia sa aj so šupkou.

Rastlina znáša mráz do -30 °C, takže u nás bez problémov prezimuje. Potrebuje pevnú oporu, pretože liana dorastá do 6 až 8 metrov. Vysádzajte samčiu aj samičiu rastlinu, prípadne samoopelivú odrodu.

Prvá úroda prichádza po 3 až 4 rokoch a plody zbierate v septembri. Chuťou pripomínajú klasické kiwi, ale sú sladšie.

Dá sa netradičná zelenina alebo ovocie pestovať aj na balkóne?

Áno a možností je viac, než by ste čakali. Kľúčom je len dostatočne veľká nádoba.

• čerešňa zemná – stačí kvetináč s objemom 10 litrov,
• mrlík – vydrží v truhlíku a poskytuje listy celú sezónu,
• muchovník – zvládne aj nádobu s priemerom 50 cm,
• mini kiwi – potrebuje veľký kvetináč a pevnú oporu.

Práve mini kiwi patrí medzi zaujímavé ťahavé rastliny na balkón. Okrem úrody vytvorí aj zelenú clonu proti letnému slnku. Nádobu však v zime obaľte, pretože korene v kvetináči premŕzajú rýchlejšie.

Začnite jedným druhom, nie desiatimi

Toto je najčastejšia chyba nadšencov, ktorí si objednajú desať exotických semienok a na jar zistia, že každé chce niečo iné. Skúsenejší pestovatelia radia pridávať jeden až dva nové druhy ročne. Za päť rokov tak viete, ktorá netradičná zelenina vám naozaj funguje a chutí.