Keď sa človek dlhšie nehýbe, napríklad po úraze, operácii alebo pri dlhodobej chorobe, koža a podkožné tkanivá sú neustále stlačené medzi kosťou a pevnou podložkou. Krv sa do danej oblasti dostáva horšie, tkanivo nemá dostatok kyslíka a môže sa začať rozpadávať. Výsledkom sú preležaniny (dekubity). Mnohým z nich sa však dá predísť, ak sa správne nastaví lôžko, matrac a denný režim.

Ako vyzerá preležanina a kde najčastejšie vzniká

Dekubity môžu spočiatku vyzerať ako nevinné začervenanie, z ktorého sa môžu vyvinúť hlboké rany zasahujúce svaly či kosti. Prvým varovným signálom býva trvácne začervenanie, citlivosť na dotyk a opuch. U ľudí sediacich na vozíku sú najviac ohrozené sedacie kosti, kostrč, lopatky a zadné strany stehien. U ležiacich sú to záhlavie, lopatky, bedrá, kríže, kostrč, päty a členky. Ak začervenanie nezmizne do 30 až 60 minút po odľahčení tlaku, zbystrite. Ide o reálne riziko vzniku rany. Pri výtoku, zápachu, horúčke alebo zhoršujúcej sa bolesti treba kontaktovať lekára čo najskôr.

Prečo je lôžko rozhodujúce

Základom prevencie je prerozdelenie tlaku. Klasický tvrdý matrac koncentruje tlak na kostné výčnelky, preto sa ležiacim pacientom s ortopedickými diagnózami odporúča používať antidekubitné matrace. Sú navrhnuté tak, aby tlak rozložili a zároveň vytvárali jemný masážny efekt, ktorý podporuje krvný obeh nielen v koži, ale aj v hlbších vrstvách.

Pri aktívnych (dynamických) modeloch sa vzduchové komory striedavo nafukujú a vyfukujú, čím menia body zaťaženia. Pasívne penové matrace s antidekubitným profilom a perforáciou zasa zväčšujú styčnú plochu, zlepšujú odvetranie a termoreguláciu.

Koža potrebuje byť čistá a suchá, preto by mal byť poťah antidekubitného matraca nielen snímateľný a prateľný, ale aj vyrobený z kvalitného rýchloschnúceho a paropriepustného materiálu, ktorý zabráni zadržiavaniu vlhkosti. Ako ochranu pred znečistením môžete použiť aj vrchný matrac, no musí byť dostatočne priedušný a tenký, aby nenarušil funkciu antidekubitného profilu pod ním.

Pravidelné polohovanie

Ani ten najlepší antidekubitný matrac nevyrieši všetko, ak telo zostáva dlhé hodiny v jednej polohe. V ľahu sa zvyčajne odporúča striedať chrbát, ľavý a pravý bok v intervale dvoch až štyroch hodín. Pri zdvihnutí hornej časti postele alebo podložení vankúšom by mal byť uhol sklonu čo najnižší, ideálne do 30°, aby sa predišlo posúvaniu tela smerom nadol a nadmernému zaťaženiu kože v oblasti krížov.

V sede na vozíku alebo v kresle je dôležité odľahčiť sedacie kosti každých 15 až 30 minút aspoň na 30 až 90 sekúnd – predklon, úklon do strán, mierne nadvihnutie s oporou o podrúčky (ak to zdravotný stav dovolí).

Nezabúdajte, že tkanivá sa hoja len vtedy, keď na to majú potrebný „stavebný materiál“. Primeraný príjem tekutín, bielkovín, kalórií, vitamínov a minerálov je rovnako dôležitý ako polohovanie či správny matrac. Alkohol a fajčenie navyše zhoršujú prekrvenie kože, pri riziku dekubitov sa preto treba týmto zlozvykom vyhnúť.

Zdroj obrázku: Andrey Popov / stock.adobe.com